Môj boj s Univerzitnou nemocnicou Bratislava

Autor: Veronika Pizano | 23.4.2014 o 22:38 | (upravené 23.4.2014 o 22:47) Karma článku: 21,01 | Prečítané:  33781x

Keď som podala žiadosť na Univerzitnú nemocnicu v Bratislave o nahliadnutie do mojej a synovej zdravotnej dokumentácie, netušila som, že začnem boj s nemocnicou a zapletiem sa do byrokratickej mašinérie.

Žiadosť o nahliadnutie som poslala v polke marca a odpoveď emailom prišla pomerne rýchlo, už piatok 21. marca a stálo v nej:

"Dokumentácia je pripravená, môžete prísť 24.3.2014 o 9.00 hod.na 3 poschodie do poklinickej časti ako je pôrodnica. Vyhladanie dokumentácie je platená služba, platí sa 10 Euro za jeden chorobopis, kedže sú dva aj z novorodeneckej kliniky tak budete platiť 20 Eur. Vaša dokumentácie bude na č.352, a Vášho dieťaťa č. dverí 366."

V prvom momente ma trošku zaskočil čas. V pondelok ráno ísť zo Senca na deviatu do Petržalky je najhorší možný čas, už som kalkulovala, že budem musieť so synom vyraziť o 7.30, aby som prišla načas a bolo mi jasné, že si postojím v rannej špičke. Chcela som zavolať a opýtať sa, či je možné prísť neskôr, ale v emaile bol len podpis pani, nebola napísaná jej funkcia, ani oddelenie. Netušila som, či pani píše z riaditeľstva alebo pôrodníckeho oddelenia a keď som volala informácie v nemocnici, nevedeli mi jej meno v zozname vyhľadať. A tak som sa s touto skutočnosťou cestovania v rannej špičke zmierila.

S druhou vecou som sa však zmieriť nechcela. Vŕtalo mi v hlave, prečo žiadajú poplatok 10 eur za vyhľadanie dokumentácie. O nahliadnutie som žiadala na základe Zákona 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, kde sa v § 25 píše, že údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie osoby a) tejto osobe alebo jej zákonnému zástupcovi v celom rozsahu. Ak mám na nahliadnutie zo zákona nárok, majú oni právo za to pýtať poplatok?

Kontaktovala som preto v pondelok ráno Ministerstvo zdravotníctva (MZ), kde som sa po pár prepojeniach dostala k pracovníčke, pod ktorú táto problematika spadá. Tá mi do telefónu povedala, že nemocnica nemá právo takýto poplatok žiadať. Rovnakú informáciu mi dala moja známa - právnička, ktorá mi odporúčala, aby som sa v nemocnici spýtala, ako odôvodňujú daný poplatok.

Prišla som teda do petržalskej nemocnice, kde som hľadala na vedení pani, ktorá mi poslala email, ale tam o nej nepočuli a po mojom vysvetlení situácie mi povedali, že pani bude zrejme priamo z oddelenia. Taktiež mi tam povedali, že najprv musím ísť do pokladne na mínus prvom poschodí a tam zaplatiť najprv poplatok, potom mi umožnia nahliadnutie. Zišla som do pokladne, kde mi zas povedali, že najprv musím ísť na oddelenie, kde mám vypísať žiadosť, s tou prísť do pokladne, zaplatiť a vrátiť sa na oddelenie. Vypýtala som si teda aspoň cenník, aby som videla, aký teda poplatok mám platiť.

Vyšla som teda na oddelenie, kde som však nenašla pani, ktorá mi email písala, len jej kolegyňu. Povedala som jej, že odmietam zaplatiť poplatok, lebo som presvedčená, že ho pýtajú neoprávnene. Na to mi ona povedala, že mi nemôže poskytnúť dokumentáciu. Samozrejme, to som chápala, riadi sa internými predpismi a ona cenník nevymyslela. Preto som ju požiadala, nech zavolá niekoho kompetentného k danému problému. Prišla vrchná sestra, ktorá mi povedala opäť to isté - nemôže ísť voči internému predpisu. Tak som ju požiadala, nech ma spojí s niekym, kto to môže riešiť. Odporúčala mi právne oddelenie, ktoré však sídli v Ružinove. Požiadala som ju o telefonický kontakt, keďže behať medzi mestskými časťami som so synom chuť nemala. Zavolala tam, ale právnička v telefóne mi povedala, že ona cenník nerobila a ona len vymáha pohľadávky. A zložila ešte predtým, než som sa stihla opýtať na jej meno.

Tak som vrchnú sestru poprosila, nech ma spojí s riaditeľstvom. Spojila ma s nejakou pani, ktorej som sa snažila vysvetliť, prečo si myslím, že je poplatok neoprávnený. Pani argumenty nemala, odvolala sa, že cenník je schválený riaditeľom a keď sa mi nepáči, môžem podať sťažnosť. Priamo s riaditeľom ma už nespojila.

Po hodine strávenej na oddelení som teda odišla bez toho, aby som do mojej či synovej zdravotnej dokumentácie nahliadla. Zavolala som pani na MZ a opýtala sa jej, čo by som teraz mala robiť. Odporúčala mi požiadať VÚC o stanovisko k poplatku. 26. marca som teda napísala na Bratislavský samosprávny kraj a rovno aj na Ministerstvo zdravotníctvo emailom žiadosť o stanovisko k poplatku, ktorý žiada UNB za dohľadanie dokumentácie. Okrem toho som si zavolala na pôrodnícke oddelenia nemocníc v Martine, Košiciach a Banskej Bystrici. Ani v jednej z tých nemocnici takýto poplatok nepýtajú.

Po dvoch týždňoch prišla odpoveď z VÚC, že moju žiadosť na základe § 81, ods. 1 písm. a) Zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti posúvajú na MZ. A 21. apríla prišla odpoveď z ministerstva, že podanie postupuje na priame vybavenie Univerzitnej nemocnici.

Po prečítaní tohto som ostala zarazená. Žiadam ministerstvo o stanovisko k tomu, že nemocnica vyberá (podľa mňa neoprávanený) poplatok a oni požiadajú nemocnicu, nech dá k tomu stanovisko? Nemocnica asi neprizná, že poplatok vyberá neoprávnene? Nemá MZ na toto svoj právny názor? Kontaktovala som preto úradníka, ktorý list vybavil, a ten mi vysvetlil, že podľa zákona mám najprv ja žiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (teda nemocnicu) o nápravu. Ak nebudem spokojná, môžem následne kontaktovať Ministerstvo zdravotníctva, ktoré môže na základe mojej nespokojnosti s nápravou vykonať kontrolu. Oni názor majú, ale musia ísť podľa zákonného postupu. Tak teraz budem čakať na vyjadrenie nemocnice, ako vypočítali, že dohľadanie dokumentácie stojí 10 eur.

Môže sa zdať, že ide len o desať eur. Ale nejde. Ide o princíp. 10 eur za dohľadanie dokumentácie sem, prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode 30 eur tam, izba s vlastnou toaletou (v 21. storočí v krajine OECD!) 18 eur na noc hentam. A nazbiera sa za rok slušná suma, ktorá sa však na oddelenia nevracia. Zostáva manažmentu nemocnice, ktorý namiesto efektívnejšieho hospodárenia (hospodárenia, nie šetrenia na toaleťáku pre pacientov) pláta straty zdieraním pacientov.

Mohla som zaplatiť a byť ticho. Ale odkedy sa mi narodil syn, rozhodla som sa, že nebudem len potichu frflať, ale budem robiť konkrétne kroky na zlepšenie situácií, s ktorými nie som spokojná. Nech syn vyrastá v čoraz lepšej spoločnosti. Lebo zmena neprichádza zhora a už vôbec nie sama, na zmenu je potrebný aspoň jeden obyčajný človek.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?